Sebaklam, predstieranie, autenticita, život v pravde
Som v pohode… Koľkokrát sme už počuli alebo vyslovili túto frázu a vnútorne cítili, že je to lož?
Nespočetne veľakrát.
Strach „nie som dosť dobrá“ ma sprevádza celým životom už od detstva. Neprejavený aspekt môjho bytia – Miška perfekcionistka.
Aj v tomto momente, ako píšem tieto slová, je tu, sedí mi na ramene, posmešne sa šklebí a našepkáva mi: „Načo to píšeš, nikoho to nezaujíma, nebudeš schopná vyjadriť, čo chceš, načo sa potom snažíš, otvor si radšej Facebook a skroluj celé doobedie.“
Vieš čo, milý strach, ďakujem za tvoj názor, ale ty už nado mnou MOC nemáš. Mal si, priznávam, aj dnes na pár sekúnd… Ale dnes som už pripravená pochopiť tvoje učenie. Viem, že si neprišiel ako nepriateľ, len si na seba zobral masku tyrana, aby si mi ukázal, kde je absencia lásky v mojom živote. Ukazuješ mi, že na seba ešte stále tlačím, ukazuješ mi, že Miška perfekcionistka chce moju pozornosť.
Miška perfekcionistka, milý aspekt môjho ja, prečo musíš byť stále perfektná? Odkiaľ táto potreba pramení? Máš pocit, že ak nebude všetko na 100 %, ostatní ťa nebudú prijímať a milovať? Že tvoje slová a výpovedná hodnota sa budú rovnať nule? Že ťa druhí nebudú brať vážne?
Čo by si, milá Miška perfekcionistka, práve teraz potrebovala, aby boli tvoje potreby naplnené?
„Nepotláčaj ma, som tvojou súčasťou, dovoľ mi sa prejaviť. Ukáž ma svetu a neschovávaj ma za masku, že si v pohode. Buď autentická. Byť autentický znamená prijať aj tie najtemnejšie, najzahanbujúcejšie aspekty seba. Ak ma prestaneš potláčať, ja prestanem na teba tlačiť.
Som súčasťou teba, zrodená z traumy, ale aj ja som ty.
A prichádzam na vlne emócie, ako už určite cítiš, veky som uväznená v tebe.
A už chcem byť slobodná. Snažila som sa kričať z plných pľúc: „Heeeeej, aj ja som tu, počuje ma niekto?“
Jediné, čo potrebujem, je prejaviť sa a byť tvojou súčasťou.
Vždy, keď si sa pre niečo nové nadchla, to bola moja príležitosť, vtedy som na teba mala aspoň aký-taký dosah. Ale ty si mi dookola robila to isté, čo mi rodičia robili už od detstva. Okríkla si ma a ani si ma nevypočula. Tak som ťa začala sabotovať, aby si aj ty vedela, aké to je, nedokázať sa prejaviť!
Keď ma nikto nepočuje, ukážem ti, aký je to pocit. Áno, siahala som ti na tvoju kreativitu, na tvoje sebavedomie, len preto, aby si vedela, aké to je byť nemilovaná, nevypočutá, neprijímaná a bez sebahodnoty. Máš pravdu, ani jedna sme si to nezaslúžili. Ale som pripravená ti odpustiť a prosím aj ja teba o odpustenie.“
„Milá Miška perfekcionistka, takto som sa na to nikdy nepozerala. Nevedela som, ako trpíš. Máš pravdu, hnevala som sa na teba a mala z teba strach, preto som ťa nechcela prijať. Teraz už vidím, že som nekonala správne. Aj ja ťa prosím o odpustenie.“
Toto je praktická ukážka integrácie jedného aspektu nášho bytia. Cez úprimný záujem, hlboké pochopenie, vďačnosť a lásku. Týmto spôsobom sa v dospelosti učíme napĺňať potreby, ktoré v detstve a počas života naplnené neboli.
Pocity sebahodnoty a sebalásky sú automaticky posilnené, keď sa previbrujeme na vlnu autenticity.
Aj to, že píšem tento článok, ukazuje môjmu aspektu Miška perfekcionistka, že už má moju pozornosť.
Pocity paralýzy sa strácajú a nastupuje pocit ľahkosti bytia. Ten nastáva po odznení emócie, ktorá bola potlačená a ktorej som dovolila prejaviť sa.
Je to jedna z mnohých účinných techník, ktorá nás privedie bližšie k najvyššej pravde.
Každý z nás si zaslúži lásku, pochopenie, úprimný záujem a pocit bezpečia. To sú základné piliere každého dobre fungujúceho vzťahu. Vzťahu s druhými aj so sebou samým.
Nie je to prejav slabosti, práve naopak, je to prejav vnútornej sily, ktorú má každý z nás, len si ju často neuvedomujeme. Na základe nesprávnych a nefunkčných kódov, ktoré sme prijali do podvedomia v detstve a počas života, sme sa naučili radšej nasadiť masku a predstierať.
Zo strachu z toho, čo všetko sa v našom podvedomí skrýva, sme kultivovali sebaklam namiesto úprimnosti.
Tento text je osobná úvaha autorky. Nenahrádza psychoterapiu ani lekársku starostlivosť.
